Filipínsky občasník: 12. Výlet na ostrov Bohol

Autor: Jana Ambrošová | 31.1.2015 o 10:04 | Karma článku: 6,87 | Prečítané:  1463x

Pláž s bielym pieskom som prvýkrát videla v Taliansku. V umelo vybudovanom aquaparku.  Nemyslím obyčajný svetlý piesok, ale piesok biely a jemný ako hladká múka. Voda na ňom je úplne priezračná a vám sa zdá, že kráčate po vate. K tomu bambusové lehátka v tieni rákosových slnečníkov a zelených exotických rastlín...

Keď som začala snívať o tom, že si v záhrade za domom namiesto paradajok navozím tento biely piesok a zasadím palmu, môj muž mi zrejme v poslednom štádiu zúfalstva z mojich nápadov sľúbil, že ma raz na takú skutočnú pláž so skutočným bielym pieskom určite zoberie. Bolo to od neho milé gesto, ale bolo mi jasné, že aj napriek tomu, že sme obaja celkom schopní manažéri, stále je niečo dôležitejšie, ako nejaká drahá exotická dovolenka. Ale veď možno raz, niekedy  tesne pred dôchodkom, keď už deti odídu z domu... Bolo to v lete pred rokom a pol.

A ani nevie, ako sa mu to podarilo a určite netušil, že to bude tak skoro, ale svoj sľub dodržal.

Tretia časť výletu s našimi priateľmi, ktorí nás prišli na Filipíny pozrieť, bola práve na ostrov Bohol, ktorý okrem iného sľuboval aj pláže s bielym pieskom. Keďže doprava po ostrovoch je dosť časovo náročná, našli sme lacný vnútroštátny let a za hodinku sme boli tam.

Aby si každý aspoň trochu prišiel na svoje, vybrala som rezort, ktorý vyzeral ako veľká botanická záhrada, čo by sa najviac mohlo páčiť Erike, lebo má záľubu v biológii, nebol ďaleko od rušnej mestskej pláže s krčmičkami, čo by sa mohlo páčiť Maťkovi, mal bazény, ktoré majú radi naše deti a mal súkromnú pláž s ostrovčekom a skutočným BIELYM pieskom, čo sa páčilo zase mne. A páčilo sa mi to veľmi. Chýbala mi síce trochu typická filipínska pohostinnosť, čo bolo spôsobené asi tým, že rezort bol veľký, ale krása toho prostredia, výhľad na more a ubytovanie v útulných domčekoch uprostred záhrad, určite vyvážili ostatné nedostatky.

Filipíny znovu raz prekonali moje očakávania a to najmä svojim podmorským životom, kúsoček ktorého na bielom piesku a v plytkej vode máme možnosť vidieť aj my – nepotápači. Keď Andrej zišiel prvýkrát do mora a uvidel hviezdice, krabíky, medúzky a rôzne ulitníky, zaprisahal sa, že do mora už nikdy nevkročí, lebo to tam žije. Keby bol trochu menší, určite by na mňa vyskočil a nechal sa odniesť na breh. Na druhý deň sa napriek tomu odhodlal na šnorchlovanie na susedných ostrovčekoch Balicasag a Virgin islands. Tam to už bolo doslova ako v živom akváriu. A ako sa zdá, aj Andrej prekonal svoj strach a medzi živočíchmi sa cítil ako doma. 

Maťkovi sa podarilo natočiť aj krátke video, lebo to ťažko opísať. Hneď vedľa bol hlboký zráz, v ktorom boli potápači.

Najviac ma tu nadchýna prirodzený spôsob dodržiavania predpisov HACCP pre reštaurácie (u nás veľmi striktné predpisy pre bezpečnosť potravín).

Namiesto menu vám v reštaurácii prinesú dve škatule s rybami a potvorami, ktoré ešte žijú, vyberiete si z ponuky a o pár minút to už máte na tanieri. Žiadne skladovanie, žiadne chladničky, žiadne komory a oddelené priestory na zeleninu a mäso, žiadne vákuové balenia, rukavice, pokrývky hlavy... Reštaurácia obsahuje len jedno more, jeden gril a dve škatule. O 20 minút to už vyzeralo takto:

Po obede Erika zjednala na lodi výhodnú cenu za pravé perly. Potom sa ukázalo, že keby zjednávala na pobreží, ušetrila by aj bez zjednávania, ale takto možno pomohla prežiť nejakému Filipíncovi ďalší týždeň.

Mestská pláž bola vzdialená viac, ako sme očakávali, preto sme sa rozhodli prenajať si tri skútre, ktorými sa tam dostaneme najľahšie. Skútre sme nezohnali, takže sme zobrali tri motorky. Ak niekedy pôjdete na Filipíny, určite sa prevezte na motorkách. Nemyslím v meste v rušnej premávke, ale po dedinkách. Na rozdiel od vyvážania sa v aute, na motorke vnímate aj vône a skutočnú atmosféru života. Filipínci sú veľmi priateľskí a ak sa budete usmievať, určite vám budú z každého domu kývať. Najviac sa to páčilo našej Annamárii, ktorá sediac na motorke za Erikou v červenom tričku, s rozviatymi vlasmi a nadšeným úsmevom, kývala na všetky strany s gráciou ako britská kráľovná.

Na Bohole sme objavili ešte niečo hodné za zmienku. Filipínsky rum Tanduay. Cena za fľašu bola nižšia ako za kalištek obyčajného koňaku, tak sme si najprv mysleli, že je to preklep. Keď nás čašník ubezpečil, že cena je napísaná správne, ani sme to nechceli kúpiť, lebo sme sa obávali, či budeme na druhý deň ešte vidieť. Do tej chvíle celkom zaspatý čašník však zrazu ožil, zažiarili mu očká a s nadšením hodným pravého Filipínca nám hrdo oznámil, že Tanduay je najlepší filipínsky rum a že nám ho určite odporúča. Nedalo sa odmietnuť a neľutovali sme. Napriek tomu, že sme ho popíjali celý večer, na druhý deň nám nebolo absolútne nič, takže sme sa skoro ráno mohli pustiť na ďalší výlet.

Kedže Bohol je ostrov, kde je koncentrovaných niekoľko atrakcií na relatívne malom priestore, vybrali sme sa na „Amazing Bohol Tour“ – okružná cesta, na ktorú domáci berú snáď každého turistu. Videli sme španielske kostoly zničené pri zemetrasení, čokoládové vrchy, malé opičky - endemity „tarsier“, plavili sme sa v lodnej reštaurácii po povodňou zničenej rieke Loboc, videli sme visuté bambusové mosty, ktoré ešte pred piatimi dňami boli pochôdzne, cestou naspäť sme sa zastavili pri pytónoch, a keďže začalo pršať, tak sme len z auta pozdravili pamätník Blood Compact Site. Dozvedeli sme sa niečo o histórii Filipín a nakoniec sme konečne ulovili aj jednu cach-ku (pozn.: výborná celosvetová geografická hra geocaching – vrele odporúčam).

Napriek tomu, že Filipíny ešte cestovný ruch nemajú veľmi zvládnutý, bolo vidieť, že túto okružnú túru majú na ostrove Bohol domáci naozaj prepracovanú.  Trošku mi to pripomínalo nejakú strediskovú obec, ktorá sa rozhodla ukázať všetko, čo sa len dá a každý k tomu s nadšením prispeje svojou troškou. Hudobníci hrali, kuchári na lodi varili, tanečníci tancovali, chovatelia pytónov pridali papagáje a bola malá ZOO. Akurát že tento ostrov je so svojimi 1,2 miliónmi obyvateľov podstatne väčší ako stredisková obec...

No a tie pytóny. Myslela som, že čo sa týka zverov na Filipínach, už som s nimi vysporiadaná a neočakávala som už žiadne väčšie prekvapenia. Ubytovaní sme boli v takom malom domčeku nad plážou a namiesto okna tam boli len jedny sklenené dvere. Bez sieťky. Ale nevadí, mala som pred očami tisíckrát opakovanú vetu, že "na Filipínach nie je nič nebezpečné" a na jašterice a pavúky som už predsa zvyknutá. Takže sme ako skutoční naturalizovaní Filipínci, mali namiesto starej hlučnej klimatizácie pootvorené v noci balkónové dvere. Jednu noc ma síce zobudil šuchot sáčku v odpadkovom koši a občas nás na posteli čakala jašterička, ale nerobila som z toho žiadnu vedu. Trochu som zapochybovala akurát vtedy, keď sme vždy večer cestou do chatky na chodníku videli mnoho naozaj veľkých žiab a po dva večeri nás priamo pred domčekom čakal obrovský krab v ulite s priemerom asi 10 cm, ktorý vyzeral ako veľký pohybujúci sa slimák.

V posledný večer sa naši priatelia začali rozprávať o nejakom ozname na izbe, ktorý som si ja jediná samozrejme nevšimla. Upozorňovali nás totiž na desať zvieracích návštevníkov, ktorí nás môžu v izbe prekvapiť a pri každom bol návod, ako sa k nim správať. A viete, čo bolo jedným z nich? Pytón!! A pri ňom len napísané: „Do not panic“ – vraj že nepanikáriť a pomaly odísť z izby! Samozrejme panikáriť som začala už len z toho oznamu a vedomia, že sme niekoľko nocí spali s otvorenými dverami! Poslednú noc nám bolo veľmi teplo...

Výletík sme si užili a ostrov Bohol, aj napriek tomu, že sme tam boli 5 dní po potope a 2 roky po veľkom zemetrasení (a možno práve kvôli tomu), vo mne zanechal pocit spolupatričnosti jeho obyvateľov, ktorí sa z turistov naozaj tešia a tieto rany prírody a veľkú chudobu sa snažia vyvážiť úsmevom a svojim prístupom. Veď kedy ste naposledy zažili, že by vám v chudobnej odletovej hale, na malinkom miestnom letisku, prišiel na spríjemnenie čakania zahrať a zaspievať napríklad živý gitarista...?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?